26. Čo navrhuješ?

Essie hneď oznámila ostatným, čo sa dozvedela a kým sa o tom dohadovali, rýchlo zavolala Báre, aby zistila, či sa jej náhodou niečo nestalo. Našťastie to jej spolubývajúca hneď zdvihla, ale dlho sa spolu nerozprávali. Zdalo sa, že Bára mala dosť inej práce. Essie si potom išla sadnút k Rexovi a hladkala ho, pričom spoločne sledovali Mosera. Ak ten bol predtým ako lev v klietke, tak teraz bol ako zajac s labou v pasti. A najhoršie na tom bolo, že hlavný komisár Lehmann uzavrel prípad s tým, že Zalfeld bol vinníkom a teda nebolo potrebné ďalej vyšetrovať tento zločin. 

“Neverím, že sa to takto skončí,” poznamenal Hollerer zamračene. 

Moser na neho pozrel. “Skončí sa to, až ja poviem.” 

“Ale Riči, vieš dobre, že proti Lehmannovi sa neoplatí ísť,” ozval sa Stocki. Aj jeho síce pálilo, čo sa dialo, ale jeho kolegovia vedeli, že mal pravdu.

Teda všetci, až na Richarda Mosera, ktorý síce vedel, čo bol priamy príkaz od nadriadeného, ale mal tiež tendenciu dotiahnuť každý prípad do konca a mal aj istú potrebu nastoliť spravodlivosť. A preto sa nemienil len tak vzdať prípadu – hlavne nie vtedy, keď mu Essie oznámila, čo sa dozvedala od kamarátky z laboratória. 

“Proti Lehmannovi sa dá ísť iba so správnou muníciou,” povedal Moser. 

Essie sa príliš nepozdávalo, keď sa pritom pozrel na ňu s tak zvláštnym potmehútskym úsmevom. Až ju zamrazilo. “Čo odo mňa čakáš? Že ho pôjdem zvádzať alebo čo?” poznamenala trochu dotknuto a pohrávala sa s Rexovou srsťou.

“Preboha, len to nie,” pretočil očami Moser. “Mal som na mysli niečo, pričom nikto neprijde k psychickej ujme.”

Essie na neho vyplazila jazyk, ale zdržala sa poznámok – bola fakt zvedavá, čo za plán sa urodil v tej jeho namyslenej hlavičke. “No daj, ty génius,” dodala napokon. 

“Tak mi napadlo,” začal Moser. “Čo keby si sa zastavila u svojej kamarátky? Minule sem prišla s Lehmannom – mám pocit, že by nám vedela pomôcť.”

“Prečo za ňou nezájdeš sám?” spýtala sa Essie, ktorá tušila, že Lizzie by určite prijala návštevu od istého komisára. 

“Pretože mne už nezostali žiadne láskavosti, ktoré by som od nej mohol žiadať,” povedal jednoducho. “Poslednú som minul, keď som sa jej išiel pýtať na tvoje podozrivé správanie… A aj tak som sa nič nedozvedel.”

Essie mierne prekvapilo, keď to počula, ale bola rada, že ju kamarátka nezradila – tak trochu dúfala, že Moser už zabudol na to jej ‘podozrivé správanie’, keď teraz riešili niečo iné, ale mýlila sa. Nezabudol. Len to momentálne nemalo prednosť.  

“Dobre, idem,” povedala iba a zdvihla sa. “Ideš so mnou?” pozrela na Rexa. “Stavím sa, že tebe skôr povie áno.”

“Skvelý nápad,” pochválil ju Moser, ale znelo to trochu sarkasticky – zrejme nedokázal oceniť jej nápady, ani keď boli naozaj dobré. “Utekajte.”

***

“Myslím, že tvoj pánko si potrebuje uvedomiť, že nie všetky prípady idú vyriešiť,” povedala Essie smerom k Rexovi. “Inak by sotva existoval seriál Odložené prípady, nie? … Hm, ale zas na druhej strane, aj tie prípady potom v seriáli vždy vyriešia… No nič… “

Len čo prišli k dverám kancelárie, kde sa najčastejšie dalo nájsť Elisabeth Gedeonovú, Essie zaklopala, ale zdalo sa, že miestnosť bola prázdna. Nikto jej neodpovedal na klopanie, tak pokrčila plecami a otvorila si sama. Iba nakukla dnu, pričom Rex spravil to isté, ale nebolo tam nikoho. “Vieš vyňuchať Liz?” spýtala sa a Rex na ňu urazene pozrel, že sa vôbec opovážila niečo také opýtať. 

Rex už mal stopu a krátko štekol na Essie, aby ho nasledovala. Ani nemuseli chodiť ďaleko, lebo Lizzie sa práve odniekiaľ vracala späť a našli ju rovno za roh. Takmer sa kamarátky zrazili, ale stihli sa včas zastaviť. 

“Práve teba hľadám,” zasmiala sa Essie. “Teda, hľadáme, aj s Rexom.”

Lizzie sa usmiala, keď zbadala Rexa a sklonila sa k nemu, aby ho pohladkala. “Ahoj, fešák. Ako sa máš?” prihovorila sa mu veselo a potom venovala pozornosť kamarátke. “Čo môžem pre teba urobiť?”

Essie sa iba nevinne uškrnula. “Ale to vieš… Iba takú drobnosť… Ale radšej to preberme u teba v kancelárii,” dodala. 

“To znie vážne,” podotkla Liz, ale predsa len zaviedla Essie s Rexom do kancelárie, kde vykonávala väčšinu svojej práce, o ktorej nikto akosi veľa nevedel. 

Len čo vošli, Essie znovu letmo preletela pohľadom miestnosť a keď si všimla, že tam nikto nebol, tak jej hneď vyklopila, prečo ju Moser poslal za ňou. A prečo aj s Rexom. 

***

“Lizzie ti odkazuje, že urobí, čo bude môcť, ale nič nesľubuje,” oznámila Essie Moserovi, keď sa vrátila do kancelárie. 

Rovno si sadla za svoj stôl, kým Rex prešiel na svoje miesto a pustil sa do salámovej žemle, ktorú mu tam položil Moser. Ostatní zrejme už odišli domov, lebo okrem Mosera tam neostal ani jeden jej kolega. Aj Essie sa už pomaly chystala domov, keďže smena im skončila už asi pred hodinou, ale ešte predtým chcela dokončiť zopár hlásení, ktoré zanedbala a ktoré nebolo potrebné urobiť prednostne, keď mala na stole iný prípad. Veľmi sa jej do toho nechcelo, ale niekto to urobiť musel. A nechcela s tým zase otravovať Stockiho – ten síce nemal problém s papierovačkami, ale v poslednom čas ho žiadala o pomoc až príliš často a už si chcela od toho odvyknúť. 

“To nevadí,” mávol nad tým rukou Moser a Essie na neho vyjavene zazrela. “Už mám plán B.”

“Znie to, akoby si nedôveroval mojích schopnostiam,” poznamenala Essie, keďže jej prišlo trochu divné, že ju poslal niečo vybaviť a on si zatiaľ zmyslel dačo úplne iné. 

Moser si otrávene povzdychol. “Nanešťastie, práve na tvojich schopnostiach závisí úspech môjho plánu,” povedal, ale neznelo to veľmi nadšene. 

Essie mu teraz venovala všetku svoju pozornosť, Moser si sadol na roh jej stola a začal vysvetľovať plán B. 

“Prepáč, ale toto asi nepôjde,” povedala Essie a myslela to vážne. Chcela síce pomôcť Moserovi s prípadom, ale jeho plán jej nedával zmysel. “Nie je šanca, že nám to prejde,” dodala, zatiaľ čo Moser sa iba mračil. “Musíš brať do úvahy, že Schreiber má viac peňazí ako si vieš predstaviť. Počul si čo povedal Alex? Ten právnik, ktorého poslal po Zalfelda, vraj robí iba pre elitu. Nie je šanca, že si nedáva preveriť všetkých nových ľudí, ktorí pre neho pracujú… Prepáč, ale toto fakt nevyjde. Určite nie, kým máš v pláne poslať mňa.”

“A koho iného teda navrhuješ?” 

“Nenavrhujem nikoho,” zamračila sa Essie. “Len hovorím, že potrebuješ iný plán, ak chceš dostať Schreibera za mreže… Ale ak ti mám pravdu povedať, nemal by si sa s tým namáhať. Občas to proste nevyjde.”