25. Čo bude so Zalfeldom?

A je to tu!!! Prvá kapitola z paluby (kabíny) lode, ktorá momentálne kotví v Bonne, v Nemecku! Konečne som si zabezpečila wifi, ale je nehorázne pomalé. Inak všetko okej, síce ma bolí celý človek, ale inak pohodeee xD

Vypočúvanie Zalfelda neprinieslo výsledok, aký Moser očakával. Síce sa ich zdržaný podozrivý priznal k vražde a dokonca im aj presne opísal všetky detaily, ale jednu vec im vysvetliť nedokázal – prečo sa na mieste činu našiel prsteň rodu Durchdenwaldovcov. 

Moser si bol istý, že Zalfeld iba kryl svojho zamestnávateľa a preto nemienil poľaviť vo vypočúvaní. Dokonca sa pri tom vystriedali aj ostatní vyšetrovatelia z jeho tímu, ale nič nepomáhalo. Zalfeld stále zaryto trval na svojom a ignoroval každé otázky o prsteni, akoby ani žiadny neexistoval. 

Essie napadlo, že by možno nebolo na škodu požiadať aj kolegov od vedľa o pomoc a na jej prekvapenie s tým Moser aj súhlasil. Bolo pravdou, že o tom pár minút uvažoval, ale potom si zrejme uvedomil, že to naozaj nebolo na škodu. Poslal teda Essie za Brandtnerom, aby im vysvetlila situáciu a ona sa nadšene zdvihla zo stoličky a už aj vybehla z kancelárie. 

Essie sa už nevedela dočkať až sa dostane z kancelárie, lebo Moser začínal byť nervózny a pobehoval po miestnosti ako namosúrený lev v klietke. Keď bol jej kolega v takej nálade, tak mu nerada stála v ceste a dokonca aj upustila od svojich zvyčajných sarkastických poznámok. 

Alexa a jeho kolegov našla práve uprostred iného prípadu, ktorý riešili. Momentálne však čakali na súdny príkaz a Essie ďakovala bohov, že mali čas vypomôcť so Zalfeldom. V rýchlosti im porozprávala, o čo sa jednalo a čo presne od nich potrebovala. 

Ako prvý išiel skúsiť šťastie Alex. Nanešťastie sa tam ani dlho neohrial, lebo krátko po jeho príchode, do kancelárie vtrhol uhladený chlap so zamračeným pohľadom v tvári. Essie a Stocki si hneď vymenili vševediace pohľady – boli im jasné, že to bol Zalfeldov advokát a že z neho teraz nemali šancu dostať ani slovo. 

Muž sa predstavil ako doktor Hofmann, len čo zistil, kto velil oddeleniu a kto viedol zatknutie Rudolfa Zalfelda. Brandtner bol teda nútený nechať Zalfelda osamote s jeho advokátom. 

“Zalfeld musí mať dobrý plat, ak si môže dovoliť Hofmanna,” poznamenal Alex. 

“Poznáš ho?” spýtala sa Essie zvedavo. 

Alex mimovoľne pokrčil plecami. “Počul som o ňom… Podľa všetkého zastupuje väčšinou rakúsku elitu.”

“Takže ho poslal Schreiber,” usúdil Moser otrávene. “Otázkou ostáva prečo?”

“Keby som ja zaplatil sluhovi, aby za mňa vzal vraždu, asi by som mu neposielal svojho právnika,” súhlasil s ním Alex.

***

Zalfeld a jeho advokát sa spolu nerozprávali dlho, ale za to Hofmann stihol vybaviť, aby jeho klienta už viac nevypočúvali. Do súdneho pojednávania mal ostať v domácom väzení a Moser bol nútený ho prepustiť. Nikomu hádam nemusím hovoriť, ako sa z toho chudák Riči tešil, že? Vzal si pištoľ a pobral sa na strelnicu, aby si trochu vybil frustráciu. Essie vedela, že toto robil iba v naozaj výnimočných prípadoch a preto sa rozhodla trochu mu pomôcť. 

Kým bol Moser preč, ona zašla za súdnym lekárom. Leo mal na starosti pitvu a Essie sa celkom čudovala, že ju ešte nestihol dokončiť – väčšinou mu to trvalo pár hodín, aj keď, samozrejme, na laboratórne výsledky bolo treba čakať dlhšie. Uvažovala, že by zavolala Báre, aby sa pokúsila unáhliť ten proces, ale nebola si istá, či sa vzorky vôbec posielali do laboratória, kde pracovala jej spolubývajúca. 

“Zdravím, doktor,” pozdravila Essie s úsmevom. 

Leo si akurát prezeral rentgenové snímky, keď vošla. “Vitaj, dávno som ťa tu nemal,” poznamenal. “Čo sa stalo, že Riči poslal teba a neprišiel osobne?”

“Akože dávno?” nadvihla obočie Essie. “Veď som tu bola kvôli tomu rozboru krvi, to bolo iba pred pár dňami.” 

“Ale kvôli prípadu si tu nebola dávno,” uškrnul sa Leo. “Žiaľ, sklamem ťa, nemám nič nové, čo by som ti mohol povedať.”

“Nejak zaostávaš,” podpichla ho Essie. “Čo, starneš?” 

Leo sa zatváril dotknuto, ale napriek tomu sa zasmial. “Ale čoby… Len tá nehoda zo včera mi dala zabrať. A ešte k tomu som dostal príkaz vziať to prednostne, tak si to vieš predstaviť… A aby toho nebolo málo, môj asistent mi dnes volal, že nepríde, lebo dostal angínu,” dodal a pretočil očami. 

“Ach, to je strašné,” poznamenala Essie naoko vážne. “Kedy sa títo ľudia naučia chodiť do práce chorí?” 

“Vidím, že dnes si raňajkovala vtipnú kašu,” povedal jej Leo. “Čo keby si namiesto toho vzala rukavice a trochu mi pomohla?”

Essie na neho vyvalila oči. “Akosi ma preceňuješ. Myslíš, že si ešte pamätám dosť z prednášok?”

“Budem dúfať, že si ich neprespala,” povedal Leo a hlavou kývol na skriňu, kde mal uložené oblečenie a iné pomôcky k pitve. “Do toho, slečna, nech to frčí.”

***

Leo začal s pitvou hneď v ten deň, kedy našli mŕtvolu v parku, ale bez asistenta a s novou nehodou mu práca nešla od ruky, preto vôbec nemal výčitky, keď požiadal o pomoc Essie. Celkom ho prekvapilo, keď napokon súhlasila a dokonca to vyzeralo, že ju to aj začalo baviť. 

“Myslíš, že nájdeme na tele nejaké stopy DNA vraha?” nadhodila Essie, len čo odvážila pečeň.

“Vyzerá to nádejne,” povedal doktor Graf. “Príčinou smrti bol úder do hlavy, pričom modriny na tele naznačujú vraždu v amoku.”

“Takže je dosť možné, že vrah konal unáhlene a nestihol odstrániť všetky dôkazy,” poznamenala Essie. 

“Presne,” prikývol Leo. “Vzorky spod nechtov a z oblečenia som už poslal do laboratória, ale zatiaľ som nedostal od nich žiadne správy.”

Essie sledovala, ako sa Leo prepracovával k mozgu obete. “Som naozaj zvedavá, čo zistia. Hlavne, nech je to čím skôr. Z Mosera naozaj ide strach, keď prípady nejdú podľa jeho predstáv.”

“Viem si predstaviť,” povedal iba Leo. “Celkom ma prekvapuje, že ma ešte nenaháňa.” 

Essie ani nestihla odpovedať, lebo do miestnosti vtrhol už toľko spomínaný vyšetrovateľ. 

“Aha, spomeň čerta,” šepla Essie doktorovi a uškrnula sa. 

Moser vyzeral byť stále v nepríjemnej nálade a keď tam uvidel Essie, ešte viac sa zamračil. “Existuje dôvod, prečo si tu a nie v kancelárii?” spýtal sa jej okamžite. “Nemala si náhodou pomáhať Stockimu so zápisnicou?”

Essie nad tým mávla rukou. “On to už má skoro hotové. A aj tak to bolo treba odovzdať už včera. Ak si počkali doteraz, tak pár minút ich nezabije… Za to Leo nemá asistenta,” povedala mu jednoducho a aj by sa ďalej bránila, ale začal jej zvoniť mobil.

Na Essino prekvapenie jej volala Bára. 

“Viem, že pracuješ na tom prípade z parku… Mám pre teba zlé správy,” povedala jej spolubývajúca rovno a bez zbytočných rečí. “Nemala by som to nikomu hovoriť, ale tebe musím,” dodala už šeptom a potom pokračovala: “Prešli sme všetky vzorky od doktora Grafa a našli sme DNA vraha, ale zrazu to všetko šéf ‘omylom’ kontaminoval a teraz sme zase na nule a nemáme nič… Myslím, že ho niekto podplatil, ale problém je v tom, že—”

“Bára? Si tam?” 

Essie znepokojene hľadela na mobil, keď sa spojenie prerušilo. Tipovala, že Bára zrejme musela položiť, lebo bol v jej blízkosti niekto, kto by zrejme nerád počul, čo rozprávala.